BLOG

Reštaurácia Fallen Angel je podľa jej majiteľa Andrésa Zunigu miesto, kde sa stretávajú najzaujímavejší ľudia z Cusca. Toto tvrdenie by som pokladal za prinajmenšom neskromné, ale v Cuscu som pobudol zopár dní a skutočne môžem potvrdiť že na rozdiel od iných miestnych podnikov, kde mimochodom tiež dobre navarili, som sa práve tu cítil najpríjemnejšie. Toto miesto malo svoju veľmi ťažko popísateľnú atmosféru, niečo ako „genius loci“.
Reštaurácia sa nachádza v centre Cusca na Plaza Nazarenas v starom koloniálnom dome s nádvorím. Na poschodí je päť izieb zariadených v štýle „contemporary eclectic design“. Je to taký malý luxusný hotelík i keď veľmi nerád používam slovo luxusný (šetrím si ho na tie najväčšie pecky) a hotel asi tiež nie je to správne slovo vo vzťahu k tejto „ubytovni“. Každopádne v tomto prípade aj majiteľ popisuje tento hotelík ako „small luxury guesthouse“ a ja si myslím že právom.Na prízemí je okrem reštaurácie aj bar a kancelária.

Usmievavá poloindiánka Frida nás odprevadí k stolu. Prechádzame interiérom za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani v múzeu moderného umenia. Na stenách obrazy, naokolo sochy a rôzne inštalácie. Tematicky je to zamerané zväčša na anjelov a duchovné motívy v modernom ponímaní. Veľmi nápadité mi prídu stoly prefabrikované zo starých smaltovaných vaní ktoré sú napustené vodou a žijú v nich rybičky. Všede samé vankúše, aby sa hostia cítili príjemne. Lounge atmosféru umocňuje hudba, ktorú mixuje dj z dvoch vinylových platní. Prichádzame k nášmu stolu, ktorý je vonku na nádvorí. Teší ma to, lebo vonku je príjemne a aspoň si vychutnám dj-a. Hrá perfektne. Nádvoriu dominuje svietiaca nadrozmerná socha anjela. Napadá nás, že ak tu boli mimozemské civilizácie tak možno vyzerali nejak takto.
Menu je zostavené v duchu fúzie moderných trendov a tradičných lokálnych produktov. Majiteľ si zakladá na špičkových organických potravinách ako napríklad hovädzie a lamie mäso z neďalekej farmy, kde sa dobytok po celý život pasie na pastvinách, alebo pstruhy z neďalekej rieky. Iná zelenina ako tá s označením bio sa na prípravu jedál nepoužíva, možno aj preto zeleninové šaláty chutia čerstvo a výborne. Ku steakom máme na výber z pätnásť druhov vlastných omáčiek.  Domáce cestoviny sú samozrejmosťou, rovnako ako čerstvá šťava z exotického ovocia, použitá na lahodné a osviežujúce Daiquiri, Margaritu, alebo Caipirinhu, ktoré podávajú v bare. Chýba mi širší výber peruánskych vín na vínnom lístku, ale tento fakt je žiaľ typický pre všetky reštaurácie ktoré som v Peru navštívil.
Fakt že sme hladní a že dnes sme mali len ľahké ceviche, odrzrkadluje aj náš výber. Šalát, ryba a pečené mäso. Útla Frida si myslí že ešte niekoho čakáme, predpokladá že dvaja nemáme šancu to zjesť.
Predjedlo, Andský šalát pri ktorom nám zdôrazňujú čerstvosť a organickosť použitej zeleniny, výbornú kvalitu lososa a avokáda máme na stole v krátkom čase. Nosným pilierom tohto šalátu je miestna plodina quinoa. Quinou pestovali už Inkovia a pre peruáncov je niečo ako pre nás pšenica. V tomto šaláte je jej viac druhov a je vynikajúca. Celý šalát je dobre zostavený, ľahký a chutný. Výborný začiatok.

Počas celého pobytu som konzumoval ryby v surovom stave vo forme ceviche, čo je veľmi typická záležitosť pre peruánsku gastronómiu. Ceviche môže byť veľmi rôznorodé, ale v princípe je to koktejl zo sladkovodných rýb (najčastejšie pstruh), morských rýb, alebo morských plodov (najčastejšie krevety) ochutených limetkovou, alebo octovou zálievkou.

Celé to býva podávané v malej miske, ozdobené pásikmi cibule, koriandrom atď. Tentokrát som si povedal že ochutnám aj tepelne upravenú rybu. Mečúň bol pekne naaranžovaný. Prílohu tvorili zemiaky a strukoviny. Zemiaky sú samostatná kapitola v živote peruáncov. Majú ich stovky rôznych druhov, upravujú ich v rôznej forme a jedia ich vždy a ku všetkému. Celé to pekne vonia. Mečún je upečený akurát, výborne sa k nemu hodia sladké zemiačiky a čerstvé bylinky. Celý zážitok dotvára chrumkanie viac surových ako uvarených strukovín. Uvedomujem si že tretí chod nezvládnem, mal som veľké oči.

Na šťastie nám nechajú dlhší čas pred hlavným jedlom. Popíjame si peruánske biele. Dosť uniformované a neosobité. Škoda, ale iné miestne biele víno nemajú a chilské sa mi nechce piť. Prichádza hlavné jedlo. Ja mám steak z lamy. Objednávam si k nemu pohár jediného peruánskeho červeného ktoré tu majú. Zatiaľ si obzerám steak. Vyzerá ako z učebnice, ešte je aj prekrojený. Predpokladám že kôli dizajnu, ale má to aj praktický význam. Kuchár vidí že púšťa z kuchyne dokonalý medium steak. Šíri sa príjemná vôňa. Dostávam svoje vínko. Je lepšie ako to biele, ale do plienky si z neho určite nepustím. Po ochutnaní steaku som si ale nie úplne istý či si necvrknem z tej lamy. Je výborná. Toto som nečakal. Jednak je chuťovo veľmi dobré aj samotné mäso a je aj dobre upečené. Pojedám ho pomaly, vychutnávam si ho. Pocit hladu nemám už dávno a preto bravčové karé s chilli omáčkou ochutnám už len zo zvedavosti. Krása! Chilli omáčka príjemná, pálivá, ale nechá vyniknúť aj chuť mäsa. Som spokojný, ale dezert si tentokrát naozaj musím odpustiť.

Podávané jedlo dotvára už spomenutého ducha tohto miesta. Umelecké cítenie majiteľa je všade prítomné a fakt že pochádza zo San Blas (bohémska štvrť v Cuscu) mi to len potvrdzuje. Vernisáže známych umelcov ako Carlos Bardales, Richard Peralta, Edwin Quispecuro Nina, koncerty a rôzne akcie sú čerešničkou na torte. Fallen Angel sa snaží ukázať modernú tvár historického mesta.

Moje hodnotenie:

Autor nechodí do hodnotených reštaurácií na pozvanie, vyberá si ich sám. Dojmy aj hodnotenia sú na základe jednej návštevy. Cestovné aj konzumáciu si vždy hradí sám.

Text a fotografie: Dodi Fodor